Politika

Každoročne si  svet 27. januára pripomína Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, je to deň kedy sovietska armáda oslobodila koncentračný tábor Auschwitz.

Príbeh holokaustu už nedokážeme ovplyvniť alebo zmeniť, avšak nesmieme zostať slepými k súčasným vojenským konfliktom, či prevratom, ktoré sú tiež zodpovedné za tisícky, či milióny mŕtvych. Od ukončenia 2. Svetovej vojny sme svedkami ďalších a ďalších vojenských konfliktov.  Počnúc vojnou vo Vietname s viac ako 3 miliónmi vietnamských obetí  (+ 58.281 mŕtvych amerických vojakov) a končiac vojnou v Afganistane, Iraku, Sýrii či na Ukrajine.

Je zarážajúce ako ľudia so západného „civilizačného“ sveta ignorantsky prehliadajú civilné obete vojenských konfliktov. Nad upálenými civilistami v Odese mávnu rukou, podobne ako nad ďalšími tisíckami mŕtvych civilistov na Donbase či ďaleko početnejšími obeťami amerických vojen na Blízkom východe.

Iracká vojna pod absolútne vymyslenou zámienkou „zbraní hromadného ničenia“ spustila v tejto krajine peklo. Americká propagandistická mašinéria vytvorili z Iraku „hrozbu pre celý demokratický svet“ a zabitie desiatok tisíc civilistov zostalo pred svetom nepovšimnuté. Západní politici zodpovední za tieto vojny žijú ďalej v kľude a bezpečí.

V pamätné dni holokaustu máme tradíciu čítať mená obetí, a čo civilné obete súčasných vojen?             Aj obete súčasných vojen si zaslúžia našu pozornosť, aj oni mali svoje príbehy ako Anna Franková,               aj oni prežívali nepredstaviteľné utrpenie, aj oni mali svojich blízkych, aj oni mali svoje nenaplnené sny…

Aby sa nezabudlo, len v Irackej vojne od roku 2003 umrelo podľa odhadov cca 200.000 civilistov, vrátane detí. Na stránke iraqbodycount.org sa snažia zdokumentovať presné počty obetí a obetiam dať konkrétne mená a príbeh.

Z desiatok tisíc civilných obetí zdokumentovali len pár stoviek… Hasim Kamel Radi- 22 rokov- umrel v autobuse na ceste z Bagdádu, Sufian al-Batayneh- Jordánsky študent umrel na ceste blízko Mosulu, Faris El Baur- 11 rokov, umrela na trhu v Bagdade,  Mohammed Ahmed – 4 roky, Bagdad, Ali Salim -14 rokov, Basra,  Nora Tamini- 9 rokov, Bagdad… nekonečný zoznam. Sú to nielen obete vojsk USA a NATO ale i bratovražebného náboženského konfliktu.

Nie sú to mená teroristov, islamistov, ani vojakov, sú to mená takých istých ľudí ako sme my- Homo sapiens sapiens (človek rozumný, moderný..?!), na národnosti, náboženstve nezáleží. Umreli len preto že žili na nesprávnom mieste, v krajine bohatej na ropu, ktorú chce vlastniť niekto spoza Atlantiku. Taký istý scenár možno očakávať všade kde budú mať „záujmy“ USA. V parlamente bude veľmi pravdepodobne schválená vojenská zmluva Slovenska s USA na základe ktorej vzniknú na Slovensku vojenské základne USA pre potencionálnu vojnu s Ruskou federáciou. Slovensko sa tak pochopiteľne môže stať v konflikte veľmocí terčom pre ruské rakety a aj my môžeme v budúcnosti spisovať zoznamy slovenských civilných obetí vojny.

Dúfam, že pragmatická politika Ruskej federácie schladí horúce hlavy miliardárskej a zbrojárskej  loby spoza oceánu a USA so svojou militantnou politikou ustúpi v rozširovaní NATO na východ. NATO na Ukrajine je len ďalším krokom ku konfliktu s Ruskou federáciou.

Európa má naviac ako len slúžiť záujmom USA. Vojenské základne USA na Slovensku nepotrebujeme.

Svet a ľudia sú zdá sa nepoučiteľní, pred zlom, hrozbou vojny  si zatvárajú oči, zverstvá vojny im prídu na míle vzdialené, nechcú vidieť reálny svet plný utrpenia i smrti. Minulosť by mala byť pre nás ponaučením,. V dejinách ľudstva zväčša i krátko pred vojnovým konfliktom naivní ľudia nechceli uveriť že niečo ako vojna či smrť sa môže týkať aj ich samotných..

Keď utečenec z Osviečimu Rudolf Vrba (Walter Rosenberg) informoval o zločinoch v koncentračnom tábore reakcie mocných v tom čase dodnes vyvolávajú polemiku, rabín Weissmandel  sa dožadoval bombardovania hál smrti v Osviečime, chcel aby boli zbombardované trate z východného Maďarska do Poľska. No nič sa však neurobilo. Nič.  Viac ako 400.000 Židov bolo následne aj napriek svedectvu Vrbu  z Maďarska trasportovaných do táborov smrti. Židovská komunita nedokázala pochopiť že „kultúrny a civilizovaný“ nemecký národ by bol schopný tak obludných zločinov. Výpoveď Elieho Wiesela: „Zobrali nás len dva týždne pred dňom D a vôbec sme netušili, že existuje Osviečim. Ako je to možné? Vedeli to všetci, okrem obetí. Nikto sa neobťažoval nám povedať: Nechoďte!“ (Rudolf Vrba: Utiekol som z Osviečimu)

Varovanie do budúcnosti. Nepristúpme na falošnú hru Washingtonu v „boji za demokraciu“, „nechoďme“ do konfliktu s Ruskou federáciou. Nebuďme naivní že cudzím i „našim“ mainstreamovým politikom záleží na osude Slovenska.

Európa potrebuje Rusko a Rusko potrebuje Európu. Zbrojenie a rozširovanie NATO nie je o mieri, je to predzvesť vojenského konfliktu.

„Štúdiom dejín vojen som strávil veľa času a zakaždým som videl jedno a to isté: Súčasníci si predstavovali vojnu niekde v neistej budúcnosti, zatiaľ čo vojna už bola za dverami“

Carl von Clausewitz (pruský generál a vojenský teoretik)