Politika

     Náš svet čelí dvom zásadným katastrofám- vojne a klimatickým zmenám. Keďže na klimatické zmeny mocní a bohatí nášho sveta už rezignovali a jediné na čom sa politici mocností zhodnú je akurát miesto ďalšej klimatickej konferencie v blízkej budúcnosti nám tak hrozí predovšetkým vojnový konflikt. Vojnový konflikt o suroviny- a tu je prvé na odstrel Rusko.

     Je smutné že o budúcnosti sveta rozhoduje prezident jadrovej veľmoci s nastrelenými vlasmi v úctihodných zatiaľ nedožitých 80 rokoch. Veľmoci, ktorá ako jediná v histórii ľudstva použila jadrové zbrane.

Unipolárny svet nadvlády USA a NATO nemôže existovať donekonečna. Vzostup novej veľmoci Číny nemožno zastaviť, ak sa Čína  rozhodne vojensky pripojiť Taiwan ku kontinentálnej Číne nikto ju nezastaví. Druhá mocnosť – Rusko so svojou hrozivou historickou skúsenosťou so západom (od Napoleona po Hitlera) má pri rozširovaní NATO absolútne oprávnené obavy o svoju budúcnosť. Ukrajina ako člen NATO predstavuje nepopierateľné bezpečnostné riziko pre Ruskú federáciu. Rozprávkam z washingtonského Bieleho domu o šírení demokracie už nik neverí, USA v minulosti z obavy pred ohrozením ich „demokracie“ podnikli viacero katastrofálnych vojen- Vietnam, Afganistan, Sýria, Irak… a prehrali.

     Vo svete hroziacej vojnovej konfrontácie treba spomenúť i 15x vyšší vojenský rozpočet NATO  oproti rozpočtu Ruskej federácie (NATO 900 miliárd dolárov, Rusko 60 miliárd), tento nepomer musí pochopiteľne viesť k prevahe NATO ako i technologickému zaostávaniu Ruska vo vojenskej výrobe, a tento nepomer sa bude len zväčšovať (súčasťou expanzie NATO sú i plánované vojenské základne USA na Slovensku). Čo v takejto situácii zostáva oprávnene čoraz viac znepokojenému Rusku? – Červené línie a pri ich prekročení celkom pochopiteľne vojna, Rusko nemá na výber. Rusko sa už nechce, nemôže nechať uzbrojiť ako Sovietsky zväz. Ak NATO vo svojich výbojoch vo východnej Európe neustúpi Ruská federácia skrátka nemá inú možnosť ako vojenskú intervenciu na Ukrajine.