Politika

Kam kráčaš zdravotníctvo? Podľa volebných programov nás po voľbách čaká perfektná,  priam dokonalá zdravotná starostlivosť. Všetci vedia kde sú problémy a všetci poznajú riešenia, no ja som pesimista, sorry. Pani Remišová (herečka, Žaľudi) sa chváli najlepším programom v zdravotníctve (podobne ako všetci)- hovorí že majú riešenia, ja som ale žiadne riešenia v ich programe nenašiel. Tak schválne- začnem bod 001- „vyšetrenie bez zbytočného čakania- výrazne skrátime čakacie lehoty, aby chorý nečakal hodiny na pomoc pri ohrození života, dni na ošetrenie v chorobe, týždne netrpel v neistote, či má alebo nemá vážne ochorenie a mesiace nečakal na plánovaný výkon či CT vyšetrenie“. (bodka, koniec vety). A to je všetko? A ako to chcú dosiahnuť? Skrátiť „zbytočné“ čakanie? aké konkrétne riešenia má pani na mysli?? O žiadnych sa nepíše, chce zamestnať viac lekárov, nakúpiť viac CT prístrojov alebo vyšetriť menej pacientov?  No dobre- ďalšie body- No.002 „Posilníme kompetencie lekárov prvého kontaktu, ktorí tak odbremenia odborných lekárov a budú mať väčší dosah na liečbu svojho pacienta“. (zasa bodka) A teda tie riešenia, aké kompetencie lekárom prvého kontaktu chce dať pani herečka? – veď už teraz nám chýbajú stovky lekárov prvého kontaktu, sú preťažení byrokraciou a pani im chce ešte pridať viacej kompetencií a práce? O.K. určite by mohli mať viacej kompetencií, ale o tom by mali rozhodovať odborné stavovské organizácie a tí najpovolanejší – samotní lekári. Keď si predstavím vekové zloženie praktických lekárov, som pesimista, že začnú hneď hodnotiť ekg, sledovať všetkých hypertonikov (pacientov s vysokým tlakom krvi), diabetikov atď… Bod 3 „Zabezpečíme dostupnosť odborných lekárov tam, kde je ich dnes akútny nedostatok“. Zase bodka za vetou, ako to chcú dosiahnuť aby lekár z Bratislavy išiel robiť stomatológa do Svidníka? Netuším. Eurami?? Alebo umiestnenkou na štýl Fico- buď budete robiť v Snine na patológii alebo sa practe so Slovenska a zaplaťte 55.000 euro? Aj to je riešenie, len neviem či osožné. Bod 4- „dobudujeme tzv. akútne línie – starostlivosť o pacientov v priamom ohrození života (srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda a ťažký úraz). Dnes úplne zlyháva nadväznosť akútnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej záchrannou zdravotnou službou a preberanie pacienta v nemocnici. Pacient tak trávi dlhší čas v sanitke alebo je opakovane prevážaný, a predlžuje sa tak čas jeho ošetrenia“– Neviem čo je to akútna línia, nuž keď je niekto v ohrození života- infarkt, mozgová príhoda- tak sa zväčša privolá rýchla zdravotná pomoc s lekárom a ten pacienta odvezie tam kde patrí – ten lekár by mal vedieť kde pacient patrí.. Nadväznosť až tak nezlyháva- čo sa týka infarktu a mozgovej príhody už dávno existuje pre posádku RLP aplikácia v smartfóne umožňujúca komunikáciu napr. s kardiocentrom, zhodnotenie ekg. Chápem že herečka o tom nič nevie, je úplne mimo, ale ten zdravotnícky program si mohol prečitať aspoň jeden lekár od Žaľuďov kým ho zverejnili. Problém však je rovnako ako inde – v personálnom zabezpeční posádok RLP, už nám nestačia ani lekári z Ukrajiny. O preťaženosti kardiocentier a dlhých čakacích dobách (absolútne nespĺňajúcich európske doporučenia) na isté výkony škoda hovoriť.. A takto môžem komentovať všetky body.. Ale jeden ma predsa len potešil bod 8 „Do 10 rokov doplníme sieť o 10 nových nemocníc“.  Za 30 rokov sme nepostavili ani jednu všeobecnú komplexnú nemocnicu (nerátam kardiocentrá, ev. súkromné nemocnice). Toto nedokážeme, nie sme Čína, tam by tých 10 nemocníc postavili za 3 mesiace :), inšpiratívne.

Tak to bol program „najlepší“ a ďalší „najlepší“ je i program SaS s tieňovou ministerkou zdravotníctva p. Cigánikovou (predtým pani učiteľka v škôlke, takže skutočná „odborníčka“ :)- tam sú už konkrétne kroky napr. „Príliš veľký trhový podiel VšZP (63%) považujeme za nezdravý a v záujme zlepšenia konkurenčného prostredia ho chceme cielenými krokmi znížiť. Dominantné postavenie VšZP bude možné oslabiť (bez jej rozdelenia) cestou rastu konkurencie na trhu zdravotného poistenia. SaS bude preto presadzovať zníženie bariér pre vstup nových subjektov na trh“ A tak sa môžme tešiť na ďalši nové a nové zdravotné poisťovne čo si odkroja z koláča povinného zdravotného poistenia. Tomu sa hovorí „deja vu“. To sme tu už mali, pamätáte skrachované či vytunelované poisťovne- Apolo, Perspektíva…  A takto možno pokračovať donekonečna. Stovky, či tisíce nereálnych, populistických sľubov. Čo tak spraviť aspoň pár užitočných krokov v zdravotníctve.. Čo tak odbočiť od populizmu, pokrytectva a prejsť z zodpovednejšej a spravodlivejšej politike v zdravotníctve?

Súčasný stav v zdravotníctve je zrkadlom 30 rokov politického nezáujmu o zdravie obyvateľov Slovenska. 30 rokov pokrytectva, populizmu, rozpredaja lukratívnych sektorov v zdravotníctve „svojim“ politickým priateľom, nezáujem o potreby pacientov ale i  ignorácia oprávnených požiadaviek pracovníkov v zdravotníctve.

V roku 2011 sa lekárom prvý krát v histórii podarilo obstáť v boji s oligarchami ovládajúcimi zdravotníctvo, v tom roku sa lekári masovými výpoveďami postavili proti „reforme“ p. Uhliarika- Pentiarika (KDH)- transformácii štátnych nemocníc, vybojovali i boj za primerané mzdové ohodnotenie svojej náročnej práce a dodržiavanie Zákonníka práce.

Čo tak spraviť niečo pre tých najzraniteľnejších- pre deti? Deti by mali mať zdravotnú starostlivosť zadarmo, celkom pochopiteľné, počnúc deťmi s vrodenými ochoreniami až po deti  zo sociálne slabších rodín – starostlivosť o detského pacienta by nemala mať obmedzenia.

A čo sa tak vrátiť k jednej štátnej zdravotnej poisťovni? Nereálne?Potrebuje Slovensko súkromné zdravotné poisťovne sponzorované povinnými platbami poistencov? Myslím, že v dnešenej podobe nie. Poskytujú súkromné zdravotné poisťovne reálne lepšiu zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov? Myslím, že nie. V čom sú lepšie ako štátna zdravotná poisťovňa? V ničom podstatnom. Súkromné zdravotné poisťovne nevytvárajú reálnu konkurenciu štátnej zdravotnej poisťovni, v podstate len parazitujú na povinných platbách do zdravotného poistenia. Súkromné poisťovne vytvárajú zisky pre seba, nie pre Vás, nie pre pacientov. Môžeme poraziť oligarchov v zdravotníctve? Nie, bez zdravého úsudku obyvateľov Slovenska to nedokážeme. Finančné skupiny a oligarchovia s obrovskými finančnými prostriedkami porazia Slovensko na každom medzinárodnom súde. Ale my všetci spoločne to môžeme zmeniť – jednoduchou zmenou zdravotného poistenia, aby naše peniaze nešli do vreciek finančných skupín alebo i do vreciek priateľov štandardných politikov. Jediná štátna zdravotná poisťovňa by sa tak stala jediným garantom poskytovania adekvátnej zdravotnej starostlivosti podľa európskych štandardov. Nekončené straty v terajšej štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni sú však podmienené i zlým hospodárením (korupcia, predražené nákupy…), za všetko zlé predsa nemôže len Penta. Jedna štátna zdravotná poisťovňa by mohla s väčšími zdrojmi a pri eliminácii korupcie podstatne zlepšiť zdravotnú starostlivosť o nás všetkých ako i zlepšiť pracovné podmienky zdravotníckych pracovníkov. Nevidím žiadny problém s pripoistením a nadštandardnou zdravotnou starostlivosťou poskytovanou súkromnými zdravotnými poisťovňami nad rámec zákonného poistenia aj vo svojich zdravotníckych zariadeniach, absolútne akceptovateľné.

A čo tak stanoviť presne percentá HDP určené na zdravotníctvo? Verejné výdavky na zdravotníctvo súvisia so stavom ekonomiky Slovenska. Podľa záverečnej správy- „Revízia výdavkov na zdravotníctvo 2019“, vypracovanej Ministerstvom zdravotníctva budú výdavky na zdravotníctvo v roku 2020 5,6 mld. eur. Za posledných 10 rokov narástli o 44 %, zatiaľ čo HDP o 40 %. Slovenské verejné výdavky na zdravotníctvo sú 5,7 % HDP, čo je menej ako priemer EÚ 15 (7,2 %), vo Švajčiarsku predstavujú výdavky na zdravotníctvo až 12% HDP (pekné číslo). Výsledky slovenského zdravotníctva však nezodpovedajú výdavkom. Na Slovensku pripadá ročne na 100- tisíc obyvateľov až 168 úmrtí, ktoré mohli byť odvrátené včasnou a efektívnou zdravotnou starostlivosťou (cca 9000 úmrtí ročne). V ostatných krajinách V4 je takýchto úmrtí ročne 145 na 100-tisíc obyvateľov. Podobne zaostáva aj očakávaná dĺžka života a iné výsledkové ukazovatele. Najčastejšie príčiny úmrtí na Slovensku sú kardiovaskulárne a onkologické ochorenia, najčastejšie „odvrátiteľné“ ochorenia sú ischemická choroba srdca, cievna mozgová príhoda a niektoré onkologické ochorenia. Ak chceme znížiť počet odvrátiteľných úmrtí musíme investovať do dostupnej liečby práve kardiovaskulárnych a onkologických ochorení. Ak sa chceme priblížiť priemeru EÚ musíme zvýšiť výdavky na zdravotníctvo rovnako do výšky priemeru EÚ- 7% HDP (samozrejme pri súčasnom boji s korupciou). Investícia do centier na liečbu kardiovaskulárnych a onkologických ochorení je racionálna cesta k zníženiu odvrátiteľných úmrtí. V súčasnosti napriek akceptácii európskych odporúčaní našimi odbornými spoločnosťami nie sme schopní adekvátne liečiť každého pacienta podľa najnovších poznatkov, pacienti tak až príliš dlho čakajú na indikované vyšetrenie či operačný výkon. A to sú práve tie odvrátiteľné úmrtia.

A čo tak efektívnejšie využívať zdroje v zdravotnom systéme? Nižšiu hodnotu za peniaze v slovenskom zdravotníctve spôsobuje neefektívne prerozdeľovanie zdrojov. Štúdia ministerstva zdravotníctva poukázala, že Slovensko má v porovnaní s inými krajinami vysoké výdavky na lieky, diagnostiku a vyšetrenia u špecialistov spôsobené nadmerným počtom návštev. V kontraste s tým naopak primárna starostlivosť, dlhodobá starostlivosť o chronicky chorých pacientov, preventívne programy sú podfinancované. Máme najvyšší počet návštev u lekára na obyvateľa z krajín EÚ s vysokou mierou predpisovania vyšetrení u špecialistov všeobecnými lekármi. Vysoké výdavky na diagnostiku sú podmienené často frekventnými zbytočnými drahými diagnostickými vyšetreniami (ako napr. CT, magnetická rezonancia..), práve diagnostické vyšetrovacie metódy sú veľmi často vo vlastníctve súkromných spoločnosti a vďaka „exkluzívnym“ zmluvám s poisťovňami sa im darí ukrojiť značnú časť z verejného zdravotného poistenia (vyšetrenia sú často indikované iracionálne, za účelom príjmu od zdravotnej poisťovne, neprispievajú k lepšej diagnostike ani liečbe…). Základom systému musí byť primárna zdravotná starostlivosť s rozšírením kompetencií lekárov prvého kontaktu, zlepšenie preventívnych programov. Obmedziť neopodstatnené vyšetrenia u špecialistov. Stanoviť limity- frekvencia vyšetrení, opodstatnenosť vyšetrení, bez lobingu finančných skupín v zdravotníctve. Definovať rozsah základnej nárokovateľnej zdravotnej starostlivosti s dôrazom na medicínske rozhodnutie lekára. Vypracovať štandardné diagnostické a terapeutické postupy v jednotlivých odboroch na podklade európskych odporúčaní i keď s prihliadnutím na špecifiká slovenského zdravotníctva. Je nevyhnutné zlepšiť zdravotnú starostlivosť o dlhodobo chorých pacientov, zvýšenie lôžok pre dlhodobo chorých pacientov na úkor akútnych lôžok. Integrácia zdravotníckych a sociálnych služieb. Vytvoriť podmienky na možnosť pripoistenia nad rámec zákonom stanoveného zdravotného poistenia. I v štátnej zdravotnej poisťovni možno definovať možnosti pripoistenia s cieľom rýchlejšej diagnostiky, prednostného vyšetrenia, výberu lekára.. Zdravotnícke zariadenia s celoslovenskou pôsobnosťou musia zostať vo vlastníctve štátu (Národný onkologický ústav, Národné ústavy srdcových a cievnych ochorení..). Centrálny nákup zdravotníckej techniky, materiálu do štátnych zdravotníckych zariadení – jediná cesta ako obísť korupciu a prepojenia medzi nákupom predražených zdravotníckych potrieb a vedeniami nemocníc. Hmotná a právna zodpovednosť konkrétnych ľudí za finančné transakcie, nákupy v štátnych zdravotníckych zariadeniach. A čo sa tak zamyslieť nad možnosťou doživotného zákazu práce v štátnom sektore pri odhalení korupčného správania sa štátneho zamestnanca?

Nedostatok zdravotníckych pracovníkov? A čo tak zvýšiť atraktivitu práce v zdravotníctve namiesto sankcií? Nedostatok zdravotníckych pracovníkov- lekárov, zdravotných sestier, ošetrovateľov je alarmujúci, je to však výsledok 30 rokov ignorácie zdravotníctva zo strany politikov. Na Slovensku chýba niekoľko tisíc sestier a lekárov, vekové zloženie pracovníkov v zdravotníctve do budúcna bude viesť k ešte väčšiemu nedostatku zdravotníkov a tým i k zhoršovaniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Ak nenájdeme včas riešenia zdravotníctvo skolabuje. Riešenia? Uprednostňovať slovenských študentov na slovenských lekárskych fakultách, nie preferencia cudzincov prinášajúcich peniaze fakultám. Politikmi zvažované finančné sankcie voči lekárom, ktorí po skončení lekárskej fakulty odídu pracovať zo Slovenska, by viedli k odlivu ďalších potencionálnych lekárov na štúdium medicíny do Českej republiky, Maďarska, event. iných krajín EÚ. Benefit v podobe „udržania“ lekárov na Slovensku pod hrozbou finančných sankcií sa tak javí veľmi sporný.  Východiskom aby lekári ale i zdravotné sestry zostali pracovať na Slovensku sú jednoznačne lepšie pracovné podmienky, vrátane lepšieho mzdového ohodnotenia. Nie sankcie voči zdravotníkom ale pozitívna vízia môžu zlepšiť personálny nedostatok vo všetkých segmentoch zdravotníctva. Vzhľadom na psychickú i fyzickú náročnosť práce v slovenskom zdravotníctve možnosť zavedenia dlhodobého voľna- sabatikal- pre všetkých zdravotníkov. A čo tak kompetencie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou popri ochrane práv pacientov rozšíriť i o ochranu lekárov a ostatného zdravotníckeho personálu pred narastajúcim negatívnym správaním pacientov voči zdravotníkom, negatívnej prezentácii zdravotníkov prostredníctvom bulvárnych- mainstremových médií a sociálnych sietí. I tento negatívny trend v spoločnosti prispieva k znižovaniu atraktívnosti práce v zdravotníctve.

Netreba prázdne predvolebné sľuby a 15.864 bodov ako vyriešiť problémy v zdravotníctve, stačí pár dôsledných, racionálnych a zodpovedných krokov, stačí obmedziť korupciu a všetko môže vyzerať lepšie, aj to naše zdravotníctvo. Kam však bude kráčať zdravotníctvo po voľbách netuším…