Politika

Prevrat, puč, revolúcia v roku 1989 nebola náhoda. Náhody pri zmenách politických režimov neexistujú. Socializmu dochádzal dych, Gorbačov to pochopil, ZSSR a sovietsky blok východoeurópskych krajín už nedokázal držať tempo so západom, najviac vyčnievalo Poľsko so svojou Solidaritou a silnou katolíckou loby (Poliak na Petrovom stolci nebola samozrejme náhoda).

Prevraty sa chystajú roky, desaťročia. Ako zmeniť politický režim nekrvavo, bez občianskej vojny, bez jedného výstrelu? Psychológia prevratu musí byť dôsledná. Ak nechcete krviprelievanie tak sa dohodnete s vládnucou elitou a nebudete šetriť eufeminizmami. Použitie študentov k prevratu je ideálny spôsob, sú to ešte deti, horkokrvné, odhodlané nebojácne, ochotné riskovať (prefrontálny lalok mozgu ešte nedozrel). Do toho zinscenované zabitie študenta, ktorý vlastne ani nebol študent a ani nezomrel. To nie sú náhody. Západné zahraničné spravodajské služby sú inteligentné, organizovali nejeden prevrat. Eufeministické heslá ako „nežná revolúcia“, „máme holé ruce“, „nie sme ako oni“ mali ochrániť i samotných spoluorganizátorov prevratu – vedúcich predstaviteľov komunistickej strany Československa.

Skvelé, dohodnutá výmena na čele krajiny sa uskutočnila bez evidentného prenasledovania vedúcich pohlavárov komunistického (lepšie povedané socialistického) režimu, žiadne zatýkanie, žiadna zodpovednosť, lebo my „revolucionári“ sme „nežní“. A ľudia tomu uverili (aj ja). Skvelá PsyOp (psychologická operácia), západ nás mal dobre prečítaných, vedeli že v našej náture je mierumilovnosť, odpúšťanie a tolerancia. Komunisti so svojím know-how veľmi dobre vedeli že sa im po revolúcii naskytne obrovská príležitosť zbohatnúť a tak si s novými „demokratmi“ podali ruky a bohatstvo Československa si rozdelili. To sú tí Čalfovci, Pentiaci a im podobní. Dokonca si ešte i dnes Česi zvolili za prezidenta top komunistu a do roku 89 veľkého obhajcu marxizmu-leninizmu, ak by sa nezmenil režim tak by pravdepodobne na takú vysokú pozíciu nedosiahol, ale najskôr by nás buzeroval počas základnej vojenskej služby niekde na Šumave a ešte si aj užíva nemalý výsluhový dôchodok za verné služby Československej socialistickej republike (tak ako tisíce podobných prevracačov kabátov – prospechárov). Ale my im to odpustíme, lebo sme „nežní“ a mierumilovní, lebo tak nám to niekto povedal, tak nás jednoducho „naprogramovali“.

K zmene režimu muselo nakoniec dôjsť, východný blok sa pomaly pod tlakom západu rúcal, okrem zasvätených bežný občan nevedel čo z tohto prevratu nakoniec bude. Niekto veril v Dubčekov socializmus s ľudskou tvárou, to však v scenári zo západu nebolo na programe dňa, Dubček sa stal po prevrate nepohodlný, naivita a ľudskosť do politiky nepatria, už sa s ním nerátalo a skončil tak ako skončil (náhoda?). Na programe dňa bola bezbrehá rozkrádačka štátneho majetku, fabrík, elektrárni a vlastne všetkého. A dnes sme tam kde sme, štát upadá, nemá zdroje, je zadlžený a zostalo nám už len natŕčať ruku a poslúchať nových pánov – z Bruselu a spoza Atlantiku. Eurofondy sa stali úplatkom pre poslušných politikov spravujúcich východné provincie tzv. EÚ. A k tomu ako „bonus“ povinné členstvo vo vojenskom pakte NATO. Žiadne dlhodobé národnoštátne vízie, len koloniálna správa ďaleko od hostiny západu. Ale to nám nikto v 89 nepovedal. 🙂

Pravda, realita roku 89 je ako svetlo z hviezdy, v čase explózie hviezdy a začiatku žiarenia hviezdy jej svetlo na Zemi nikto nevidí, až s odstupom rokov, s odstupom generácii zbadáme svetlo hviezdy tak ako snáď uvidíme i pravdu a realitu minulých udalostí. Jeden z mála kto videl „explóziu hviezdy“ a pravdu prevratu bol Karel Kryl: „Staré štruktúry sa spojili s novými a spoločne kradnú, klamú a tliachajú“, „Demokracie rozkvétá, byť s kosmetickou vadou: ti, kteří kradli po léta, dnes dvojnásobně kradou.“ Novinárov vystihol úplne exaktne: „Ve všeobecné servilitě sní novináři o korytě…“ Karel Kryl bol geniálny, vidiac ďaleko viac a omnoho skôr ako my ostatní.