Politika

Dnes si pripomíname víťazstvo nad fašizmom, aspoň tak je to napísané v kalendári. Víťazstvo na ktorom má najväčšiu zásluhu Červená armáda, to je historický fakt – národy Sovietskeho zväzu v najväčšej miere a s najväčšími obeťami porazili Hitlera. Bez sovietskych obetí by dejiny Európy i Slovenska prebiehali veľmi pravdepodobne úplne inak. Niekto môže namietať že po vojne nám Sovieti priniesli i ich spoločenský systém – socializmus, áno i to je historický fakt, ľudia unavení vojnou hľadali nové modely spoločenského usporiadania (nielen v Československu). Ľudia budú vždy hľadať nové formy usporiadania spoločnosti, dobre vieme že žiadne spoločenské zriadenie nie je dokonalé, dnes sa v Európe pretláča tiež totalitná ideológia jedného správneho názoru a k tomu ako bonus LGBTI propaganda..

Je zaujímavé či skôr divné že v dnešný deň víťazstva nad fašizmom hlavné média o tejto udalosti prakticky mlčia, hlavný proamerický politický názor so svojimi médiami nepovažuje za vhodné čo i len spomenúť víťazstvo Sovietskeho zväzu nad Hitlerom (v dnešnom programe RTVS, JOJ, Markíza sú programy – James Bond, Popoluška, Pokémon, Agatha Christie, Varte s nami…, snáď až na Obchod na korze).

Pre spoluobčanov čo si myslia že druhú svetovú vojnu vyhrali USA či nebodaj Briti s Francúzmi pripomeniem počty obetí svetovej vojny:

ZSSR cca 28.000.000*, Čína 15.000.000, Tretia ríša 8.500.000, Poľsko 6.500.000**, Japonsko 3.300.000, Britská India 2.000.000, Indočina 1.500.000, Juhoslávia 1.000.000, Filipíny 550.000, Francúzsko 520.000, Grécko 500.000, USA 418.500, Veľká Británia 363.360, Československo 355.000…

*Len v Leningrade umrelo 900.000 civilistov (viac ako Američanov a Britov spolu).

**Z poľských obetí predstavujú 3.3 milióna Židia, 1 milión iné menšiny (Nemci, Bielorusi..), 100.000 obetí zabitých ukrajinskými nacionalistami, 100.000 Sovietmi, zbytok 1,8 milióna sú samotní Poliaci).

USA nevedia čo je to vojna na ich území, nevedia čo sú to civilné obete, zničená infraštruktúra, preto majú stále chuť viesť vojny ale samozrejme mimo svojho územia.

My v Európe vieme (vedeli sme?) čo je vojna, priama skúsenosť s vojnou formovala myslenie Európanov, od poslednej vojny však ubehlo až 78 rokov, tí čo to zažili už nie sú medzi nami, historická pamäť upadá, mrazí má pri pomyslení že si budeme musieť históriu i vojnu v Európe zopakovať, vojna na Ukrajine je len začiatok.