Politika

Najbohatší Ukrajinec Rinat Achmetov celé desaťročia parazitujúci na skorumpovanom ukrajinskom režime a lacnej otrockej práci prostých (a možno i sprostých) obyčajných Ukrajincov si práve kúpil 5-poschodový byt v Monaku za 500 miliónov eur (vraj najdrahší byť na svete), už v minulosti si kúpil i jachtu za ďalších 500 miliónov eur (jachta Luminance, ročné náklady na jej údržbu sú „len“ 50 miliónov). Je i sponzorom nacistického pluku Azov. A odkiaľ má Rinat peniaze? Okrem baníctva, metalurgie zarába i na energetike (elektrárne, distribúcia elektriny – DTEK – najväčšia súkromná energetická spoločnosť na Ukrajine). Keď Rusi zbombardujú na Ukrajine elektráreň čo patrí Rinatovi, EÚ (a teda i my) posielame vrecia peňazí na obnovu elektrární, rozvodovej sústavy. A komu idú tieto peniažky? No predsa Rinatovi, on to opraví, možno desaťkrát drahšie – ale opraví (samozrejme „primeraný“ zisk na byt v Monaku s jachtu sa toleruje, zaplatiť musí i kamaráta Zelenského).

Vojna je pre Rinata i Volodymyra skvelá príležitosť nepredstaviteľne zbohatnúť.

A to je len jeden z mnohých Ukrajincov čo doma tróni na zlatom záchode, sú ich desiatky, stovky, tisíce extrémne bohatých Ukrajincov, ktorí si môžu doma tapetovať steny dolárovými bankovkami (nie hrivnami). Počnúc Tymošenkovou, Porošenkom a končiac všetkými priateľmi Zelenského. Šialené. A my sa im skladáme na „živobytie“, posielame pomoc, nenávratné pôžičky a oni nás opľujú, vydierajú a zastavía ropovod Družba. „Priatelia“ v núdzi.

Samozrejme že peniaze čo posielame (aj my sme Európska únia) skončia z veľkej časti práve vo vreckách ukrajinských miliardárov, odrobinky spadnú i k obyčajným Ukrajincom, chudobe, alebo lepšie povedané „spodine spoločnosti“. To sú chudobní dôchodcovia, invalidi a všetci tí chudobní čo nemali na to aby z Ukrajiny ušli. Väčšina životaschopných, mladých a trocha majetných Ukrajincov už z Ukrajiny dávno utiekla, mnohí síce ešte tancujú na námestiach ale už pokriky „Sláva Ukrajine“ sú čoraz menej počuteľné, do vojny nepôjdu, na Ukrajinu tiež nie, blahobyt v Európe nevymenia za stredovek na Ukrajine. Mali by sme sa zamyslieť kam nás vojna na Ukrajine ženie, pri jej vzniku a scenári samozrejme popri USA stála i Európa (presnejšie od reality odtrhnuté progresívne „elity“ v Bruseli) ale všetkému bude raz koniec. Aj Ukrajinu čaká koniec vojny, katastrofálny koniec, za ktorý ale zaplatíme i my všetci (samozrejme okrem ukrajinských miliardárov pijúcich drinky v Monaku s výhľadom na more).

Ak chcú Ukrajinci pokračovať vo vojne nech si ju platia. Samy. Počnúc Achmetovom, Zelenským a končiac ukrajinskými migrantami v Európe, povedzme „daň na vojnu“ ako súčasť povolenia na pobyt v EÚ. A neplatiči – smer východný front. Ak by si Ukrajinci mali platiť vojnu samy, zajtra by vojna skončila.

Ukrajina patrila po rozpade ZSSR k najpriemyselnejším postsovietskym republikám (ekonomická úroveň Ukrajiny bola v tom čase porovnateľná s Poľskom). A kam to dotiahla? Skorumpovaní politici, ktorých si naivní Ukrajinci stále dookola volili, ich doviedli do ekonomickej katastrofy, stagnácie a vojny. Ukrajinci si za svoju biedu môžu v prvom rade samy. Nie Rusko.

Ukrajina ako príklad skorumpovanej krajiny by mala byť mementom i pre Slovensko, ak politici stratia kontakt s realitou a záujmy oligarchov ale i „vladárov“ z Bruselu uprednostnia pred záujmami svojich občanov. Naša opozícia odtrhnutá od reality neponúka žiadne reálne riešenia, „lebo Fico“ je zúfalo málo. Koalícia prepojená s oligarchami (Penta, Agel…), presiaknutá korupciou už len dožíva, ešte sa posledný krát nabaliť a o rok Slovensko odovzdať neschopným Šimečkovcom a Igorovi aby sa potom opäť po ďalších voľbách mohol R. Fico vrátiť späť. Circulus vitiosus.