Politika

Vojny v novovekých dejinách sú dôsledne plánované, nejde o náhody, aj vojna na Ukrajine bola dôsledne plánovaná a vyprovokovaná západom.

Vojna má svoju postupnosť. V ideálnom scenári vojny je ako prvé potrebné s potencionálnym vojenským protivníkom ukončiť hlavne akúkoľvek ekonomickú spoluprácu a neskôr prerušiť všetky možné väzby: spoločenské, vedecké, kultúrne, športové…

Prím hrajú sankcie, zákaz obchodnej spolupráce, preto USA požadovalo zrušenie projektu Nord Stream (a následne ho vyhodili do vzduchu)… Spočiatku pacifistickí Nemci sa museli prispôsobiť svojim nadriadeným z USA. Toto všetko sa dialo dávno pred konfliktom na Ukrajine.

Západ na Ukrajine celé roky prehliadal a pestoval hlúpy nacionalizmus, toleroval nacizmus a extrémnu korupciu. Nápomocní boli i potomkovia starých nacistov a banderovcov, ktorí si desaťročia nerušene žili v Severnej Amerike. Západ na druhej strane zase blokoval rozvoj Ruska všetkými spôsobmi aby ho mohol neskôr ľahšie poraziť a zničiť (nielen ekonomicky), plány rozparcelovať Ruskú federáciu sa stávajú témou mainstreamu. Západ arogantne celé desaťročia ignoroval oprávnené bezpečnostné záruky pre Rusko.

Západ ale oklamal i Ukrajincov, reálne v horizonte nasledujúcich desaťročí európske krajiny vôbec neplánovali prijať skorumpovanú a chudobnú Ukrajinu do EÚ. Reálnejšie bolo členstvo Ukrajiny v NATO s perspektívou ohrozenia Ruskej federácie, červená čiara ohrozenia Ruska sa stávala potencionálnou realitou.

Postsovietska Ukrajina by bola pre EÚ veľké sústo, podobne ako Turecko, nielen počtom obyvateľov ale i posunutím rovnováhy EÚ smerom na východ, čo sa určite nepáči západoeurópskym krajinám. Ukrajina by mala v EÚ vplyv a počet europoslancov skoro ako Španielsko a Turecko ako Nemecko (preto Turci nemôžu nikdy vstúpiť do EÚ).

Ak Ukrajina v EÚ – tak len ako kolónia, rozpredaná, bez ľudí, bez vplyvu…

Ukrajina s pôvodným počtom 52 miliónov obyvateľov po rozpade ZSSR by bola veľkým a vplyvným štátom i v samotnej EÚ, riešením je zníženie počtu obyvateľov Ukrajiny, ktoré sa postupne napĺňa, stačilo počkať pár rokov a počet obyvateľov klesol na 43 miliónov (Ukrajinci sa rozptýlili po celom svete), nekonečná roky ignorovaná frustrácia Ukrajincov skončila vojnou a ďalšou stratou miliónov obyvateľov Krymu, Donbasu, nasledovali milióny utečencov smerujúcich na západ do Európy i do Ruska, Ukrajina sa postupne mení na vyľudňújucu sa, vymierajúcu UkRuinu. Krajina v rozvalinách s 20 či 30 miliónmi obyvateľov sa ďaleko jednoduchšie ovláda a vypredá. Ukrajina sa stáva kolóniou závislou od svojich reálnych majiteľov, ktorí ju zatiaľ štedro dotujú hlavne spoza Atlantiku. Poliaci si tiež prídu na svoje. Ukrajina ako samostatný funkčný štát už dávno neexistuje, je odkázaná na milodary.

Ukrajina nie je ostrov, Ukrajinu nemožno premiestniť. Verím, že si Ukrajinci uvedomia že nemôžu naveky existovať obklopení „nepriateľmi“ (Rusko, Bielorusko) a pokrytcami (Poľsko, Rumunsko, Maďarsko), ktorí majú na Ukrajine svoje vlastné záujmy…

Ak budeme v budúcnosti čítať o ekonomických sankciách západu voči inej krajine bude to predzvesť prevratu, majdanu či vojny. Najbližšie k tomu má dlhé roky Irán, Venezuela, možno čoskoro i Čína… Po rokoch kľudu a mieru v Európe sa stáva realitou našej doby neistota, chaos, vojna, chudoba, morálny i ekonomický úpadok európskej civilizácie.