Politika

Priznám sa hneď na začiatku – jednoznačnú odpoveď na otázku za milión neviem…

Krátky predslov k novej delta variante Covid-19

Symptómy predchádzajúcich variantov koronavírusu spôsobujúceho Covid-19 boli všeobecne známe- ťažkosti podobné chrípke, sťažené dýchanie, strata čuchu, chuti… Nový delta variant Covid-19 spôsobuje odlišné ťažkosti ako pôvodné kmene koronavírusu. Pri delta variante sa skôr stretávame s bolesťami hrdla, nádchou, bolesťami hlavy a zvýšenou teplotou.  Nakoľko je tento kmeň viac nákazlivý je namieste sa izolovať od ostatných ľudí, predovšetkým starších, chorých, ľudí s oslabenou imunitou.. Očkovaní majú zväčša mierne príznaky a nevyžadujú hospitalizáciu, môžu však koronavírusovú nákazu šíriť ďalej pravdepodobne v podobnej miere ako neočkovaní.

Prevencia pred Covid-19

Na úvod by som odporúčal vyhýbať sa negatívnym stresujúcim informáciám o Covid-19, nesledovať „slovenské“ mainstreamové TV spravodajstvo. Aspoň na začiatok hádam postačia 3P (pokoj – pohyb – príroda), zostaňme pokojní, stres zhoršuje imunitu, pohyb je dôležitý nielen pre lepšiu fyzickú kondíciu ale i mentálnu pohodu, a kde lepšie relaxovať ak nie v prírode. Známe sú pozitívne preventívne účinky vitamínov v predchádzaní infekcií- i Covid-19.

Ako liečiť Covid-19 pacientov?

Slovenské odporúčania na liečbu Covid-19 sú zväčša preložené z oficiálnej stránky amerického NIH (National Institutes of Health, oficiálna stránka: www.covid19treatmentguidelines.nih.gov), existuje však viacero odporúčaní, ktorými sa často riadia lekári- diskutované sú predovšetkým odporúčania FLCCC aliancie (oficiálna stránka www.covid19criticalcare.com), protokoly sa od seba vo viacerých ohľadoch líšia, obidva protokoly však považujú za indikované použitie kortikoidov (NIH- dexamethason, FLCCC metylprednisolon), v NIH odporúčaniach má stále miesto Remdesivir, i keď úroveň dôkazov na jeho použitie je slabšia (hlavne pri kombinovanej liečbe spolu s kortikoidmi sa jedná len o odporúčanie triedy III- konsenzus odborníkov, bez relevantných dát z klinických štúdii).

Obidva protokoly považujú ochorenie Covid-19 za ovplyvniteľné, liečiteľné kortikoidmi. Dôležitý je však čas nasadenia kortikoidov- nie príliš zavčasu, nie príliš neskoro. Priebeh ochorenia začína replikáciou vírusu a objavením sa symptómov (v tejto fáze kortikoidy nie sú vhodné), následne sa rozbieha u časti chorých postihnutie pľúc s hypoxiou (pokles SaO2 pod 94% /saturácia kyslíka/), a práve títo pacienti sú indikovaní na liečbu kortikoidmi a samozrejme oxygenoterapiu. Je preto vhodné aby rizikové osoby mali doma oxymeter na meranie saturácie kyslíka v kapilárnej krvi, čo je pri správnej interpretácii merania zásadná vec v manažmente pacienta s Covid-19 (odporúčam oxymeter do každej rodiny). Oba protokoly podporujú použitie LMWH (nízkomolekulárny heparín), LMWH mimo iných funkcií napríklad interaguje s S1 podjednotkou vírusu čím bráni pripojeniu vírusu k bunke.

Preventívne ale i v rámci liečby Covid-19 je vhodné užívanie vitamínu D,  vitamínu C, Zinku, v odporúčaniach FLCCC je spomínané preventívne užívanie i melatonínu, quercetinu a u vysokorizikových pacientov i ivermectinu. Pri potvrdení Covid-19 infekcie nevyžadujúcej návštevu lekára sa odporúčajú vyššie dávky spomenutých vitamínov ale i užitie fluoxaminu, kyseliny acetylsalicylovej (Anopyrin), nazálne spraye, inhalácie. Niektoré liečivá sú zastúpené i v pestrej strave bohatej na ovocie, či zeleninu- napríklad spomínaný quercetin je prírodného pôvodu a nachádza sa i v paradajkách či čučoriedkach. Takže nič nové, ovocie a zelenina sú zdravé 😊

Použitie či nepoužite ivermectínu vyvoláva vždy vášnivú debatu. Fakt je že štúdie s ivermectínom boli malé a často málo kvalitné, osobná skúsenosť lekárov s liečbou ivermectínom však bola často povzbudzujúca. V slovenských odporúčaniach vypracovaných anesteziológomi z januára 2021 je ivermectin spomínaný ako liek na Covid-19, v poslednom období však sledujeme skôr ústup od jeho off-label užívania (užívanie mimo odporúčaných schválených indikácií). Vzhľadom na dlhoročné používanie ivermectinu z iných indikácií sa liek javí ako bezpečný, sú však možné interakcie lieku s inými medikamentami, preto je jeho použitie potrebné konzultovať a schváliť lekárom.

Oxygenoterapiu možno považovať za kostru liečby pacientov s ťažším priebehom, u časti pacientov postačí oxygenoterapia cez nosné okuliare, u iných je potrebná high-flow nasal ventilácia, neinvazívna ventilácia a nakoniec  v tých najhorších prípadoch i umelá pľúcna ventilácia, vyžadujúca náročnú intenzívnu starostlivosť.

Čo možno spraviť aby sme nemali znova zúfalé mortalitné dáta v prípade tretej vlny na jeseň?

Pripravenosť. Dobré riadenie. Personál.

Pripravení by sme už mohli byť keďže tu máme Covid-19 viac ako rok. Alebo zase spíme na vavrínoch a myslíme si že vakcinácia nás už definitívne ochráni pred recidívou koronavírusovej infekcie? Vakcinácia rozdeľujúca spoločnosť je dávaná na piedestál likvidácie infekcie? Ale bude tomu naozaj tak? Na prichádzajúce nové varianty Covidu už používané vakcíny majú nižšiu účinnosť. Vynárajú sa mnohé otázky, na ktoré nevie nikto jednoznačnú odpoveď. Bude nutné preočkovanie po 6 mesiacoch? Aký efekt má aktuálne očkovanie na nové varianty? Aké sú prípadné nežiadúce účinky vakcinácie v dlhodobom horizonte? Otázky sú stále nezodpovedané. Voľba je na nás, na každom, nech sa každý rozhodne ako chce. Dobrovoľnosť v očkovaní je namieste, pomer benefit/riziko vakcinácie si posúďte samy, vaša zdravie – vaša voľba.

Očkovanie – téma čo rozdeľuje spoločnosť.

Ako lekár princíp vakcinácie chápem a plne akceptujem, som očkovaný, i na Covid-19 (ako zdravotník čo pacientov s Covid-19 reálne zažil). Pomer benefit/riziko vakcinácie som v mojom prípade zhodnotil v prospech benefitu aj keď som si uvedomoval možné riziko prípadných nežiadúcich účinkov (pravdou však je že v čase keď som sa očkoval sme toho o nežiadúcich účinkoch vedeli menej ako teraz). Postupne pri narastajúcom počte očkovaných (v miliónoch) sa začali objavovať nežiadúce účinky, no i tak som v tomto smere zostal nohami na zemi, dobre viem, že každá liečba (opakujem každá) má nežiadúce účinky, aj napriek maximálnej snahe o ich elimináciu. Štatistika nepustí, prípady trombembolických komplikácii, myokarditíd (zápaly srdcové svalu) sú skutočne raritné. Ak by sa nám podarilo rizikových pacientov pred vakcináciou identifikovať nežiadúcich účinkov by bolo ešte menej. Človek je tvor pochybovačný, má veľa otázok a keď nenájde odpoveď začne sa riadiť pocitmi. V štatistikách si môžete nájsť riziko ťažkého priebehu, či dokonca úmrtia na Covid-19 v jednotlivých vekových kategóriách. To je podľa môjho názoru dôležitý fakt,  deti znášajú ochorenie vcelku veľmi dobre (strašiakom je akurát zriedkavý PIMS- pediatrický multisystémový inflamačný syndróm s mortalitou 1-2%), vakcinácia u detí sa tak javí kontroverznou (vo Veľkej Británii ju odporúčajú len rizikovým deťom- deti s neurologickými ochoreniami, imunokompromitované deti…), britský postoj sa mi javí racionálnejší ako očkovanie všetkých detí na Slovensku. Mladí dospelí-  mortalita veľmi malá, riziko predstavuje možnosť prenosu vírusu mladými na svojich rodičov, starých rodičov, ktorí môžu mať ťažký i smrteľný priebeh (problém však je že i očkovaní môžu delta variant vírusu prenášať, takže výhoda očkovaných oproti neočkovaným čo sa týka prenosu vírusu odpadá). Starší, polymorbídni, obézni ľudia- to sú skutočne ľudia kriticky ohrození ťažkým i smrteľným priebehom Covid-19, pre nich sa benefit z očkovania javí pozitívne v porovnaní s možnosťou ťažkého priebehu i event. nežiadúcich účinkov. Ak sa ma niekto opýta či nebude mať po očkovaní nežiadúce účinky o 5 či 10 rokov- na túto otázku nepoznám odpoveď, jednoducho neviem, môžem sa snáď len domnievať že neskoré nežiadúce účinky po očkovaní nebudú alebo budú len veľmi zriedkavé…

Riadenie Covid epidémie na jar zlyhávalo, ale nie je to špecifikum Slovenska, aj v Bangládeši či iných krajinách mali s Covid-19 problém. Vozenie kriticky chorých pacientov krížom-krážom po Slovensku nebolo len súčasťou slovenského zdravotníckeho folklóru. Hádam sa kompetentní poučili a majú plán aby sa nerobili znova tie isté chyby.

Personál. Zdravotníci, vyškolení, odborne zdatní liečiť pacientov s Covid-19.. Zdravotníci ale zatiaľ žiadnu vládu nezaujímali (snáď len krátky úsek v dejinách Slovenska- v zime roku 2011, áno vtedy keď sme vo veľkom podali výpovede). Zatiaľ sa nič nedeje, čaká sa že vakcinácia nás spasí, ale čo ak nespasí a budú zase preplnené nemocnice a na oddeleniach anesteziológie a intenzívnej medicíny budú zase chýbať lekári či zdravotné sestry? Už teraz je neskoro riešiť katastrofálny stav v tejto oblasti intenzívnej starostlivosti.

Mám pocit že naša vláda vsadila len na jednu kartu – očkovanie a hlúpe prenasledovanie neočkovaných. Myslím, že to nie je cesta. Zabudli sme na zdravotníkov, zdravotníctvo, a to sa nám znova vypomstí…

S koronou sa budeme musieť naučiť žiť, očkovaní aj neočkovaní, korona nás už neopustí…