Politika

My a oni. Dobrí a zlí. Politika založená na prastarých archaických vzorcoch myslenia, správania, konania. Funguje to, tak prečo to nevyužiť.

Slovensko pravdepodobne nebolo nikdy tak rozdelené ako dnes, podobne sú však na tom i mnohé iné krajiny „demokratického“ západného sveta. Dobrí a zlí, čiernobiely pohľad na svet. Myslenie ľudí tak funguje v rámci prežitia nášho rodu od nepamäti.

Uršula je dobrá, lebo je „naša“, Šimečka zachráni Slovensko lebo to tak písali v denníku SME a N, Fico robí politiku na všetky svetové strany, lebo to tak povedal, neexistuje iná alternatíva pre Slovensko ako EÚ a NATO, lebo to povedali v Bruseli a televízii. Dogmy a ilúzie. Vojna Izraela proti Palestínčanom a Iránu je akceptovateľná, vojna Ruska na Ukrajine je agresívna a nevyprovokovaná, lebo to tak povedali na TA3, Rusko chce napadnúť Európu a preto musíme zbrojiť.

A my tomu veríme, je to pohodlnejšie, pridáme sa k prúdu, nebudeme vyčnievať, budeme súčasť spoločenstva tých lepších, múdrejších, inteligentnejších víťazov svetlej budúcnosti. Prečo vlastne veriť, dôverovať politikom? Úplne cudzím ľuďom, ktorých pravdepodobne ani nikdy neuvidíte, nanajvýš na falošných predvolebných mítingoch? Zaslúžia si takú dôveru? Veď samy máte pochybnosti o ľuďoch, ktorých stretávate hoc i každý deň, ktorí žijú blízko vás, s ktorými ste vyrastali, ktorých poznáte celé roky. Prečo zrazu tá všeobecná naivita a dôvera v úplne cudzích politikov, novinárov, hercov?

Dôverovať niekomu cudziemu a zdieľať jeho názory nie je nič iné ako odovzdať svoju myseľ, svoj „mozog“ úplne neznámemu cudziemu človeku. Darovali či požičali by ste svoje fyzické telo niekomu inému? Dali by ste svoje telo cudziemu človeku nech v ňom vyskočí z lietadla? Nie, to by ste nespravili, fyzické telo vnímate že je vaše, iba vaše, na druhej strane svoju myseľ, svoje myslenie, správanie bez väčšieho zaváhania dáte do prenájmu „svojím“ idolom – politikom, hercom, novinárom, športovcom. Čo si myslia oni zoberiem za svoj názor lebo oni sú tí múdrejší, lepší a ja sa im chcem podobať.

Vzorce myslenia – byť súčasťou kmeňa. Kmeňa, ktorý zvíťazí, prežije a my prežijeme s ním.

Žiaden politik si nezaslúži bezbrehú dôveru, politika nie je ako nespochybniteľné „náboženstvo“. Reálne skutky, činy sú podstatné. Progresívci pre Slovensko nespravili doposiaľ nič, vôbec nič, papagájovanie fráz nie je politika, liberáli chvíľu vládli, predali čo sa ešte predať dalo, Igor nasľuboval, rozdal, zadĺžil, Smer hrá pre svojich a odrobinky hádže svojej skupine voličov, KDH či SNS hrajú tiež len na seba a svojich najbližších, iní sa ešte nevyfarbili.

Žiadna dlhodobá stratégia pre Slovensko, žiadna perspektívna autentická vízia, len frázy o EÚ, NATO…

Vízia kolónie, vízia poslúchajúcich skrčených paholkov, mávajúcich svojim idolom. Nie sme menej ako druhí, nie sme menej ako politici, zabudnime na naivnú predstavu o existencii len jedného správneho názoru a jednej správnej cesty. Ciest je určite viac.

Vytratila sa diskusia medzi ľuďmi, národmi, štátmi, politikmi, ideológie vládnu svetom a mysľou ľudí. Nepotrebujeme zbrane, vojakov, vojny, potrebujeme sa rozprávať, bez ideologických nánosov, ako rovný s rovným, to je jediná možnosť pre lepší svet budúcnosti. Bohužiaľ zdá sa že náš svet a politici do stavu tejto múdrosti ešte nedozreli.

Obrázok je len ilustračný, nie je na ňom Uršula ani nacistická symbolika.