Politika

Pride – hrdosť, pýcha, namyslenosť?

Hrdosť a na čo? Na sexuálnu orientáciu? A prečo kvôli tomu chodiť protestovať?

Dokonca v Budapešti účastníci dúhového pochodu protestovali proti vláde (za podpory Amnesty International.. aká náhoda 🙂, zase ten Soros).

Keď sa v našej spoločnosti vytráca normálnosť, áno normálnosť, tak je potrebné „riešiť“ neexistujúce problémy istých sexuálnych skupín? Prečo neexistujúce? Lebo nie sú, mňa vôbec nezaujíma sexuálna orientácia ľudí, nemám pocit že by boli diskriminovaní, žijú tu medzi nami, pracujú… Mnohých poznám, dobrí ľudia, ich orientácia ma nezaujíma. Prečo by ma to aj malo zaujímať?

Dúhový pochod v Budapešti, 200.000 účastníkov, ani jeden účastník pochodu by na tomto proteste i svete nebol bez vzťahu muža a ženy, ani jeden (možno až na výnimky in vitro oplodnenia, aj pri tom však museli byť dve pohlavia – muž a žena).

Anomália, slepá vetva ľudskej spoločnosti, aký je teda dôvod na „hrdosť“? Nerozumiem, človek môže byť hrdý na to čo dokázal, na prácu, na vzdelanie, na úspech v športe, umení atď… ale byť hrdý na sexuálnu orientáciu? Nezmysel. Ja nie som hrdý na to že som heterosexuál, považujem to za normálne, nie je to nič výnimočné, rodinu a deti považujem tiež za celkom prirodzené. Ľudia sú tiež len súčasť prírody, živočíšny druh, snažiaci sa o prežitie a zachovanie potomstva. Byť normálny nie je dôvod na hrdosť, je to fakt, prečo by mal byť človek z komunity LGBTi hrdý na niečo čo nikoho normálneho nezaujíma? Podivný pochod ľudí čo nemajú iné starosti, len prezentovať svoju sexuálnu orientáciu? Je príčinou ich pochodu frustrácia že sú iní? Že niektorí ľudia na nich ukazujú prstom? Že nemôžu mať biologickú rodinu s potomkami?

Tieto veci patria do ich súkromia a musia sa s nimi vysporiadať samy, pochod im možno dáva „silu“ lepšie zvládať ich vnútornú frustráciu, ich inakosť. Tak nech si pochodujú, mňa to nezaujíma, nemôžem vyriešiť problémy 200.000 frustrovaných ľudí.

Ľudia z LGBTi komunity, ktorí akceptovali svoju orientáciu, ktorí necítia frustráciu, na takéto pochody nechodia, stali sa normálnymi, akceptovanými, bez potreby prezentácie na verejnosti. A to je správne, nepotrebujú pochodovať.

Základom existencie ľudskej spoločnosti bude navždy rodina a dve pohlavia – muž a žena, bez týchto elementárnych pravidiel a bez úcty k rodine spoločnosť nemá budúcnosť.

Všetci sme si rovní, aj LGBTi, ale podpora existencie rodiny v pôvodnom význame (muž a žena a deti) je prvoradá, ešte raz – bez vzťahu muža a ženy by neboli ani žiadne LGBTi komunity a ani pochody.