Politika

„Nella fantasia io vedo un mondo giusto“*

Vo svojej fantázii vidím spravodlivý svet 

(*slová zo skladby Ennia Morricone z filmu The Mission). 

Snaha o spravodlivý svet snáď najlepšie vykresľuje život Františka, Františka pápeža, Františka človeka. Fantázia o spravodlivom svete je pekná myšlienka, ale v materiálnom svete neustáleho súperenia medzi ľuďmi a národmi je to bohužiaľ len pekná fantázia.

Ak človek obetuje svoj život nezištne službe iným zaslúži si uznanie i obdiv, naviac ak sa zriekne individuálnych ľudských potrieb či ľudských žiadostí, netúži po uznaní, moci, majetku…

Ľudský život vo všeobecnosti nemá zmysel… život má len taký zmysel, aký mu pripíše jednotlivec (Adler).

František svojmu životu dal ušľachtilý zmysel (dávno skôr ako sa stal pápežom).

Pokora, skromnosť, spravodlivosť, celoživotné úsilie o lepší svet. Inšpiratívny život. Vo svojej podstate to bol človek ako my, dokonalý vo svojej nedokonalosti. Každému človeku i pápežovi môžme niečo vyčítať, môžme s niečim nesúhlasiť, odmietať, dôležitý je však súčet na konci dňa. Jeho súčet bol určite kladný.

Patril k ľuďom, ktorý mali moc, vplyv spraviť svet lepším, snažil sa, je málo mocných čo tak konajú.

František naplnil slová L. N. Tolstého

„Nehovor mi o svojom náboženstve, dovoľ mi vidieť tvoje náboženstvo v tvojich činoch„.

Všetko už bolo povedané, pomáham si múdrejšími, viacej premýšľať, počúvať by ľuďom neuškodilo.

Humbuk okolo pohrebu ustal, politici si v denníčku odškrtli výlet do Vatikánu, nakúpili suveníry a na svojich superjetoch (nehľadiac na uhlíkovú stopu) ušli domov. Snáď si niečo z Františkovej pokory, túžby po mieri, spravodlivosti odnesú (osobne optimizmus v tomto ohľade nezdieľam).