Tento týždeň vládni poslanci schválili reformu zdravotníctva, na papieri reforma môže vyzerať logicky, až budúcnosť však ukáže efekt a realizovateľnosť reformy. Nekonečné klišé že sa nemocnice rušiť nebudú, len sa transformujú zatiaľ necháva ľudí v nejasnom očakávaní. Preto sa žiadne zoznamy nemocníc zostupujúcich na komunitnú úroveň, po novom I. úroveň, nezverejňujú (zatiaľ). Zostúpiť na túto úroveň znamená zrušenie štandardných oddelení ako sú chirurgia, interné či detské oddelenia. Vytvorí sa tam doliečovacie oddelenie a urgent.

Na najdôležitejšiu súčasť zdravovotnictva – zdravotnícky personál – sa však stále zabúda. Neviem si predstaviť kto bude na uvedených urgentoch pracovať (špecialisti z urgentnej medicíny, internista, chirurg, či neurológ atď) -24 hodín denne, 7 dní v týždni, 365 dní v roku… Nedostatok lekárov fungovanie týchto urgentov spontánne ukončí. Nehovoriac o súčasnej nutnosti zvýšenia i počtu záchranárov (nedávny protest záchranárov bol vládou štandardne odignorovaný, naviac dostali i pokuty, ich oprávnené požiadavky vládu nezaujímajú, jediné čo pre nich vláda „spravila“ je pracovná povinnosť pod hrozbou pokút – aktuálne sú zdravotníci povinní zotrvať v pracovnom pomere, ak sa nepodriadia pracovnej povinnosti a nezotrvajú v pracovnom pomere vzťahuje sa na nich pokuta do výšky 3300 € ).

Optimistické vízie hovoria že i v nemocniciach I. úrovne môžu byť i iné oddelenia ak bude na to požiadavka, v regiónoch s vysokou pôrodnosťou tak môžu fungovať gynekologicko-pôrodnicke oddelenia, no i pri tých narazíme na personálne problémy (nepretržitá dostupnosť anesteziológa atď..). Takže výsledkom reformy môže byť nakoniec spontánny zánik nemocníc I. typu, event. budú fungovať ako Doliečovacie oddelenia (nedostatok zdravotnikov už i na terajších doliečovákoch je už stará obohratá platňa, zdravotné sestry odtiaľ odídu už po prvej službe…). Zase sme pri tom istom probléme – ak sa zásadne nezlepšia pracovné podmienky a mzdové ohodnotenie všetkých zdravotníkov nemožno očakávať žiadne zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Ak má byť ambíciou reformy len zrušiť menšie nemocnice (hovorí sa o 20 až 40 zariadeniach) s cieľom presunúť zdravotníkov do tých väčších nemocníc (kde zdravotníci rovnako chýbajú) a investovať milióny na zateplenie starých budov nemocníc, výmenu okien, nákup predražených prístrojov…, bez zlepšenia pracovných podmienok a motivácie zdravotníkov tak táto reforma skončí fiaskom, ale to sa už aktuálnych vládnych poslancov nebude týkať, reforma bude trvať roky a oni už v NR SR nebudú..

Reforma bez zdravotníkov nemôže byť úspešná, pre ilustráciu uvádzam počet lekárov na stotisíc obyvateľov- Slovensko 352, Česko 404, Rakúsko 525 , počet sestier na stotisíc obyvateľov- Slovensko 570, Maďarsko 662, Nemecko 1300 Ďalší problém -až 28% našich lekárov je vo veku nad 60 rokov..

Ambulantná zdravotná starostlivosť je v podobne zlom stave ako nemocnice, nechcem si predstaviť ako dostanú (už i tak preťažení ambulantní lekári) zabrať v regiónoch kde sa „nemocnice“ prepadnú na úroveň I. a zrušia sa akútne lôžka (plánuje sa znížiť počet akútnych lôžok z terajších 28.262 na cca 17.500 ). Úvaha o zriadení nových – chýbajúcich cca 170 ambulancii všeobecných lekárov s finančnou podporou 60.000 € vyzerá snáď lákavo, otázne je či táto ponuka osloví dostatok mladých jazykovo zdatných lekárov po skončení štúdia medicíny, ktorí môžu pracovať kdekoľvek v EÚ v lepších podmienkach, za lepšiu mzdu vo funkčnom a perspektívnom zdravotnom systéme . Slovenské zdravotníctvo už teraz nedokáže konkurovať ani susedným krajinám z V4, spoliehať sa na príchod zdravotníkov z cudziny (napr. z Ukrajiny) nie je dlhodobým riešením pre lepšiu zdravotnú starostlivosť…

Reforma v našom zdravotníctve je určite potrebná, no bez významného dlhodobého navýšenia zdrojov a bez zdravotníkov nemôže uspieť.